Drienka lat. Conus Mas
Napsal: úte kvě 19, 2009 13:08
Drieň patrí po lieske medzi prvé jarné dreviny, poskytujúce už v marci včelám prvé zdroje peľu a najmä nektáru. Keď príroda je ešte skúpa na dostatok kvetenstva, pozorovaním na prenikavých kvitnúcich žltých súkvetiach sa presvedčíme o mimoriadne bohatej paše pre lietavky. Osoh tejto skoro kvitnúcej dreviny je aj v dnešných časoch včelármi nedocenené.
Popis:
Drieň je ker, alebo stromček vysoký do 3 m, so zelenými, hranatými, a chlpatými konárikmi. Listy sú krátko stopkaté, protistojné, široko kopijovité, kvitne skoro zjari už začiatkom marca pre ozelenením dreviny. Kvety tvoria guľaté okolíky na krátkej stopke, majú korunovitý žltozelený obal zo 4 listeňov, sú obojpohlavné, pravidelné, štvorpočetné, so štvorzubým kalichom a kopijovitými zlatožltými korunnými lupienkami. Plod je jedlá vajcovitá červená kôstkovica - drienka, po dozretí má červenofialovú farbu.
Rastlina je viazaná na vápenec a pôdy s miernou alkalickou reakciou v suchých podmienkach. Preto ju nachádzame na pasienkoch, lesostepiach, svetlých lesoch, krovinatých a skalnatých svahovitých polostepných stráňach, kde dobre znáša aj extrémne suché slnečné stanoviská.
Latinské vedecké meno rodu je cornus; cornu = roh (vzhľadom na tvrdé drevo) a druhové označenie mas = latinsky samec, pretože tento druh ma väčšinu samčích kvetov, t.j. prašníkových. Drieň je príliš nápadný svojimi žltými kvetmi, rozvíjajúcimi sa skoro zjari, a to už začiatkom marca, keď ešte nemá vytvorené ani listy. Neunikol preto pozornosti v antike. Drieň už vtedy patril so svojimi červenými bobuľkami medzi lesné plodiny, ktoré sa nakladali na kompóty, alebo sušili na slniku spolu s jarabinami a ďalšími plodmi. Známe bolo aj jeho liečebné použitie ako presláveného prostriedku proti niektorým ochoreniam žalúdkam, hlavne proti proti úplavici a hnačkám. Pri spaľovaní dreva vznikajúca (vypotievaná) tekutina slúžila proti svrabovým a prašivinovým vyrážkam. Liečivý čaj sa varil aj z listov. Rovnako ako tvrdé drevo z tisu sa vysoko cenilo aj pevné drevo drieňa.
Farmaceutický význam:
Predmetom zberu sú v jeseni (september - október), predovšetkým zrelé kôstkovice (plody, drienky) - Fructus corni, ktoré možno sušiť. Ľudove sa používa aj kôra, ojedinele i listy.
Plody, ktoré majú sladkokyslú chuť, obsahujú najmä veľa cukrov a ovocných kyselín, vitamín C, pektíny, farbivá a trieslovinu. V kôre je prítomná kyštalická horká substancia (kornín), triesloviny, pektín a z iných látok najmä jablčnan vápenatý.
Ľudové liečebné použitie kôry drieňa je slabé: užíva sa niekedy pri žalúdočných krvácaniach, pri zlom trávení (asi 5% odvar, nechať asi 15 min. odstáť, aby sa dobre vylúhoval; 2 - 3 šálky alebo 2 - 5 g práškovej kôry denne). Užíva sa aj čerstvá šťava z plodov (30 - 100 g po lyžičkách za deň) alebo usušené (8% odvar, vylúhovať 15 minút), najmä pri detských hnačkách s kŕčmi, pri akútnych žalúdočných a črevných kataroch.
niečo komerčné v predaji:
a link na obec kde bývam :
http://www.slovakiaguide.sk/detail_coun ... ovec&lang=
Popis:
Drieň je ker, alebo stromček vysoký do 3 m, so zelenými, hranatými, a chlpatými konárikmi. Listy sú krátko stopkaté, protistojné, široko kopijovité, kvitne skoro zjari už začiatkom marca pre ozelenením dreviny. Kvety tvoria guľaté okolíky na krátkej stopke, majú korunovitý žltozelený obal zo 4 listeňov, sú obojpohlavné, pravidelné, štvorpočetné, so štvorzubým kalichom a kopijovitými zlatožltými korunnými lupienkami. Plod je jedlá vajcovitá červená kôstkovica - drienka, po dozretí má červenofialovú farbu.
Rastlina je viazaná na vápenec a pôdy s miernou alkalickou reakciou v suchých podmienkach. Preto ju nachádzame na pasienkoch, lesostepiach, svetlých lesoch, krovinatých a skalnatých svahovitých polostepných stráňach, kde dobre znáša aj extrémne suché slnečné stanoviská.
Latinské vedecké meno rodu je cornus; cornu = roh (vzhľadom na tvrdé drevo) a druhové označenie mas = latinsky samec, pretože tento druh ma väčšinu samčích kvetov, t.j. prašníkových. Drieň je príliš nápadný svojimi žltými kvetmi, rozvíjajúcimi sa skoro zjari, a to už začiatkom marca, keď ešte nemá vytvorené ani listy. Neunikol preto pozornosti v antike. Drieň už vtedy patril so svojimi červenými bobuľkami medzi lesné plodiny, ktoré sa nakladali na kompóty, alebo sušili na slniku spolu s jarabinami a ďalšími plodmi. Známe bolo aj jeho liečebné použitie ako presláveného prostriedku proti niektorým ochoreniam žalúdkam, hlavne proti proti úplavici a hnačkám. Pri spaľovaní dreva vznikajúca (vypotievaná) tekutina slúžila proti svrabovým a prašivinovým vyrážkam. Liečivý čaj sa varil aj z listov. Rovnako ako tvrdé drevo z tisu sa vysoko cenilo aj pevné drevo drieňa.
Farmaceutický význam:
Predmetom zberu sú v jeseni (september - október), predovšetkým zrelé kôstkovice (plody, drienky) - Fructus corni, ktoré možno sušiť. Ľudove sa používa aj kôra, ojedinele i listy.
Plody, ktoré majú sladkokyslú chuť, obsahujú najmä veľa cukrov a ovocných kyselín, vitamín C, pektíny, farbivá a trieslovinu. V kôre je prítomná kyštalická horká substancia (kornín), triesloviny, pektín a z iných látok najmä jablčnan vápenatý.
Ľudové liečebné použitie kôry drieňa je slabé: užíva sa niekedy pri žalúdočných krvácaniach, pri zlom trávení (asi 5% odvar, nechať asi 15 min. odstáť, aby sa dobre vylúhoval; 2 - 3 šálky alebo 2 - 5 g práškovej kôry denne). Užíva sa aj čerstvá šťava z plodov (30 - 100 g po lyžičkách za deň) alebo usušené (8% odvar, vylúhovať 15 minút), najmä pri detských hnačkách s kŕčmi, pri akútnych žalúdočných a črevných kataroch.
niečo komerčné v predaji:
a link na obec kde bývam :
http://www.slovakiaguide.sk/detail_coun ... ovec&lang=
