ako natierat brzdové prasiatka?

[Jalan-Aajav]

poradí mi niekto podrobný postup pri natieraní brzdových prasiatok?

hlavne ma zaujíma:
do akej miery musia byť očistené aby na ne chytil náter? (kefoval som jednu drôtenou kefou asi hodinu, a stále má mierne hrdzavý nádych)
akým spôsobom mám očistiť miesta, na ktoré sa nedostanem kefou?

[-peha-]

Na brzdy sú špeciálne spraye tedy aj podklad aj vrchný nástrik a stačí je len okefovať a potom dobre odmastiť no a dáš základ a pak krycí Já som to robil pred 4 rokmi a zatial to drží perfektne stačí je len ostriekať a sú zasa ako nové

[ppp]

Otazka znie ktore prasa.
Ak zadne:
Ja som kupoval nove prasce delphi na espero za 200sk kus a este boli zvonku pozink na rozdiel od 3x drahsich originalov takze som ich cistit nemusel , ale inak odporucam prasce rozobrat do poslednej pruzinky, az budes mat len zelezne telo prasata a to hod do octu, kyseliny citronovej, odhrdzovaca (cize kyseliny fosforecnej) alebo velmi zriedenej (minimalne 1:10 HCL:H2O ale radsej viac) chlorovodikovej alebo inej kyseliny, proste to musi byt slabsia kyselina aby nezmizlo cele prasa. V octe, citronovej alebo fosforecnej zmiznutie za jednu noc nehrozi takze tie mozu byt koncentrovane ako chces. Parkrat za vecer premiesaj a na druhy den mas prasa ciste ako z pieskovacky, akurat tam kde bolo hrdzave bude plne strasidelnych kraterov. Ak budu nejake krateriky aj vo vnutri tak vyhodit a bezat kupit nove. Znamena to ze bolo hrdzave aj zvnutra. A zvonku ho treba hned vysusit a natriet, pretoze po vybrati z odhrdzovacej kyseliny zacne okamzite silno hrdzaviet a dokonca aj korodovat ,za den je cervene a za tyzden obalene hrdzou.
Ak predne, tak tam podobny postup, akurat ak je vnutri po odhrdzeni plne kraterov nic sa nedeje, tesnenie tu trie oproti piestiku a nie oproti telu prasata (brzdica) Namiesto ohdrdzovaca mozes dat predne prasce aj opieskovat akurat im zalep otvory pre odvzdusnovaky a pripadne aj ostatne otvory. Odvzdusnovaky preto aby sa neposkodila spodna plocha, oproti nej totiz odvzdusnovaky tesnia.

Takze ked mas odhrdzene, mozes natierat. Na spreje na brzdy zabudni, ak nejaky mas, daruj nepriatelovi. Su to smejdy, ktore sa len pozru na brzdovku a uz su rozleptane. Navyse brzdice nie su tepelne velmi namahane a kludne na nich vydrzi aj obycajna syntetika. Dokonca lepsie nez tie sracky vraj na brzdy. Pretoze pri odvzdusnovani sa ti nejaka brzdovka na prasa dostane a tyntetika si dot3 alebo dot4 ani nevsimla, ale cevena srajda zo spreja "na brzdy" sa velmi ochotne preniesla na moje paprce az som sa zlakol ze som sa dorezal. A na brzdici samozrejme ostalo potom velke h0vn0 a nie farba. Ja natieram najprv normalka zakladovkou a potom vrchnou obe syntetiky. Epoxidove a akrylatove dvojzlozkove farby som zatial neskusal.
Natieram az do polovice drazky pre prachovku.

Po zaschnuti osadzam prachovky a manzety s riadnou davkou silikonovej pasty (lukosan m14). Pouzivat medene alebo grafitove sajrajty nema vyznam. Jednak v brzdicoch v normalnej prevadzke nie su ziadne extra teploty a navyse ropne sracky s medou maju nizsiu zivotnost nez silikonovy olej. Ti co to mastia do brzd nepochopili, ze tepelna odolnost medenych sajrajtov je ktoli tomu, ze ropna nosna cast zhori/rozlozi/odpari sa a medeny alebo grafitovy prasok umozni povolit skrutku, kedze strihnut med je lahsie nez zelezo a tak skrutku nezalomia. A grafit nevysycha ani nehori (do istej teploty) takze bude nadalej mazat. Ale ani jedno nema v brzdovke a manzetach co hladat. To ze to manzety preziju je vdaka ich odolnosti. Mazat piesitky kvoli lahsiemu pohybu netreba, na to je tam brzdovka, ale plnit preistor pod prachovkou je vhodne kvoli tomu aby sa tam nedostala voda a piestik a prasa zvnutra nezhrdzavelo. A silikonova pasta vodu odpuduzje velmi schopne a hlavne na rozdiel od ropnych tukov nevysycha. Takze toto je moje oddovodnenie preco radsej silikonovu pastu nez ropny alebo nejaky iny uhlovodikovy synteticky (ak vobec take existuju) tuk. Vysuseny drobiaci sa tuk dom uz videl casto ale vyschnutu silikonovu pastu este nie.

Co sa tyka tepleneho namahanie tak, teplo v brzdach vznika trenim. Trenie vznika v mieste styku dosticiek a kotuca alebo bubna. Dosticky a pakne su zo sajrajtu, ktory nie je ktovieako tepelne vodivy. Zato bubon a kotuc su zo zeleza, ktore vedie teplo celkom slusne. Kotuc je polozeny na naboji a v naboji je lozisko s gumenymi prachovkami a obvykle litnym tukom do 150stC. Co myslite co je viac tepelne namahane? Piestik v brzdici alebo lozisko? Ja to viem, otazka je ci si to vedia uvedomit aj zastanci medeneho tuku pod prachovkami brzdovych prasiatok.
Okrem toho som natieral pre nubiru aj nove kotuce a bubny rovnakou syntetickou zakladovkou a vrchnou farbou ako prasiatka. Dovodom bol pokus ci to prezije a ci bude potom kotuc tak nechutne hrdzaviet ako mne na espere, kde ked chcem zlozit brzdic musim roztahovat dosticky aby som ho ddostal cez kopu hrdze po obvode kotuca. A to nehovorim o tom ako je kotuc hrdzavy zvnutra, co ho predpokladam oslabuje a zhorsuje vetranie a teda chladenie. Teraz mozem len povedat, ze farba ostala aj na kotucoch, nezlupala sa a nic nehrdzavie. Pritom po testovani ci to brzdi som na brzdici v pohode urdzal ruku ale na kotuci, kedze som somar, som si hned spalil malicek .